Po prečítaní facebookového statusu môjho známeho, v ktorom bolo napísané:
„Bez ohľadu na výsledok, ostane na Slovensku skupina ľudí, ktorí si užili počas poslednej doby veľmi nepríjemné situácie, vypočuli a prečítali si nechutné komentáre a „fakty“ predostierané všetkým. A ešte nás čaká celý ďalší týždeň, kedy sa to bude stupňovať. Tá skupina ľudí, to nie je nejaká imaginárna menšina. Je to možno tvoja dcéra, brat, sestra, najlepší kamarát, suseda, pokladník v Tescu, tvoja lekárka, sused, tvoja učiteľka zo strednej, tvoj budúci boss v práci, kolegyňa, čo ti ráno robí kávu, v niektorých komplikovaných prípadoch to môže byť aj tvoj otec a v neposlednom rade aj farár, ku ktorému sa chodíš spovedať.“
.... som sa napokon rozhodol zapojiť napísaním týchto pár viet.
Spoločnosť rozdelená kampaňou
Jedna skupina bráni zubami nechtami manželstvo muža a ženy ako svätého a dokonalého stavu rodiny a výchovy detí, druhá skupina háji možnosť žitia homosexuálnych párov v ľudskej dôstojnosti a porozumenia. Podpásovosť diskusie, vytváranie ohrozenia, strachu, či odmietnutie diskutovať, tak vytvárajú v spoločnosti dva rozdielne svety. Tieto dva svety sú prezentované akoby oddelené, antagonické, realitou však je, že existujú súčasne od vzniku ľudstva. Existujú a budú existovať aj po 7. Februári (akokoľvek dopadne referendum), a preto len tolerantní prístup a ľudský pohľad nás môže naučiť spolunažívať.
Slovenské referendum
Referendum je prejavom najdemokratickejšieho rozhodovania spoločnosti. Ponúka veľký priestor presadzovania názorov, ale aj zodpovednosti za takéto rozhodnutie. Tradícia referend na Slovensku je žalostné slabá, úspešným bolo len jedno o vstupe Slovenska do Európskej Únie. Ústava SR stanovuje pravidlá čo môže a nemôže byť predmetom referenda.
V čl. 93 Ústavy SR je uvedené :
(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.
(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
Pokiaľ akceptujeme Ústavný súd SR, ako inštitúciu rozhodujúcu o zákonnosti a nezákonnosti vyhlásenia referenda, musíme pripustiť, že referendum je zákonne vyhlásené a akceptovať toto rozhodnutie.
No odpoveď na otázku o účasti na referende si musí zodpovedať každý sám. Buďme zodpovední a nezabudnime, že referendom sa život nekončí. Homosexuáli nezmiznú, nezmenia sa, ale stále tu budú žiť, pracovať a existovať! Budú to naši susedia, bratia, sestry, dcéry či synovia, ktorí sa budú báť žiť prirodzeným ľudským životom, s pocitom vylúčenia na okraji spoločnosti.
Strach o rodinu
Skutočne sa musíme báť o rozklad rodiny, ak sa upravia zákonnom registrované partnerstvá? Akokoľvek znie táto otázka fantasmagoricky, mnohých práve toto „motivuje hlasovať v referende. Pokiaľ áno, natíska sa otázka či takéto rodiny stáli na pevných základoch. Na základoch pevnej, súdržnej, kvalitnej a láskyplnej rodiny. Ak má rodina tieto atribúty, registrované partnerstvá ju zaručene neohrozia!
Ja z registrovaných partnerstiev strach nemám! Nebojím sa, že moje manželstvo a rodinu ohrozujú páry rovnakého pohlavia. Skôr sa bojím o to, že nebudem schopný zabezpečiť vlastnej rodine štandard, ktorý jej dovolí využiť celý potenciál.
Radšej si 7. Februára pôjdem zabehať do prekrásnej prírody a zvyšok soboty strávim v kruhu rodiny.
Peknú sobotu priatelia.
Blog podporíte aj na VYBRALI.SME.SK
